Peter & Pavol Vozárik

MAJOLIKA

V počiatkoch existencie dielne asi druhá polovica 17. stor. bol kôli nebezpečenstvu vzniku požiaru pre takúto činnosť vyčlenený priestor mimo centrálnu zástavbu – za hradby mesta. Z rozvojom Trenčína sa po roku 1900 objekt dieľne stal postupne súčasťou mestskej zástavby. Nachádza sa v juhozápadnej časti mesta. Od roku 1980 sme pravidelne sledovali objekt a záhradu, kde bola táto dielňa. V roku 1989 začali v priestoroch záhrady, kde sme predpokladali, že mali výrobcovia postavené pece na vypalovanie keramiky, stavať športovú halu.

Počas stavebných prác sme zachránili keramiku, ktorá je datovaná rokmi 1740 – 1790. Z výtvarnej stránky ide o kvalitné výrobky, ktoré boli znehodnotené pri výpale v peci (prasknutie, zlepenie nádob) a niektoré z nich sú majstrovské výrobky.

Zaujímavý je džbán, ktorý má v brušku osadené hodiny s pohyblivými ručičkami. Vo výzdobe keramiky z tohto obdobia prevažoval kvetinový dekor, ktorý naznačuje, že maliari mali vynikajúci cit pre motívy a farby. Častým motívom je aj architektúra, ktorá zobrazuje svetské aj cirkevné stavby. Charakteristická je vyváženosť dekoru a mimoriadne tenká kontúrová linka.

Dekor sa odlišuje od dekoru keramiky z iných regiónov Slovenska. V neskoršom období okolo roku 1760 je kontúrová linka už hrubšia a na džbánoch sa začínajú vo väčšej miere objavovať znaky remesiel v jednoduchých zelených venčekoch. Ostatná časť nádoby je už bez kvetinového dekoru. Okrem výrobkov mimoriadnej kvality sme získali aj keramiku ktorá je učňovskou prácou. Napríklad džbán na ktorom sa maliar učil krúžkovať, alebo na dno misy, ktorá nebola glazovaná si rozkresloval kvetinový dekor.

Z technickej stránky mala dielňa velký problém s kvalitou hliny. Velké množstvo odpadu z dielne tvorili výrobky, ktoré pri prvom výpale popraskali. Zvyčajne sa vytvorila v hornej časti džbánu, alebo na okraji taniera 3-4 cm jemná prasklina. Tento problém bol pravdepodobne veľkého rozsahu, lebo niekedy aj takto znehodnotený výrobok použili na ďalšie spracovanie. Je zaujímavé, že tento nedostatok nedokázali odstrániť ani v priebehu nasledujúcich rokov čoho dôkazom je náhodný nález džbánu z roku 1784.

Maliar ktorý džbán maloval o tejto chybe vedel a prasklinu sa snažil zakryť nanesením hrubšej vrstvy glazúry. To sa mu nepodarilo a džbán napriek vynikajúcemu výtvarnému prevedeniu a majstrovskej kresbe skončil v odpade. Výrobky tohto typu charakterizované kvalitným dekorom sú vždy na spodnej časti nádoby značené iniciálami maliara. Misy a taniere majú zo spodnej strany značku v tvare ,,T” čo značí Trenčín.

Podla druhu vyhodených výrobkov môžeme čiastočne určiť sortiment keramiky, ktorý táto dielňa produkovala v rokoch 1740-90. Džbány rôznej velkosti a tvaru (od 10cm – 40cm) tvorili 80% odpadu. Misy a taniere 15%. Zbytok boli netypické výrobky – pokladničky, kalamáre a drobné plastiky zvierat …

Získaná keramika je značne torzovitá a niektoré výrobky sú dokladované len jednotlivými úlomkami. Ide predovšetkým o hotové malované výrobky. Opakom toho sú neglazované výrobky poškodené v prvom výpale s prasklinami ktoré bolo možné násť celé. Predpokladáme, že samotní výrobcovia po vybratí hotových malovaných výrobkov z pece a zistení, že sú poškodené ich rozbíjali, aby zamedzili ich prípadnému používaniu. Druhým dôvodom môže byť, že chceli zamedziť kopírovaniu dekoru, ktorý bol ich návrhom.

Našu zbierku keramiky neustále rozširujeme výkupom keramiky a aj črepového materiálu z Trenčína a jeho okolia, aby sme získali čo najviac informácií o Trenčianskej keramike.

Dekor Trenčianskej keramiky z rokov 1740 – 1790 je natoľko odlišný od dekoru keramiky z iných regiónov Slovenska, že sme sa rozhodli zaradiť do nášho programu aj výrobu jej replík. Naša vlastná majoliková tvorba je silne ovplyvnená dekorom keramiky z tohto obdobia.