Peter & Pavol Vozárik

Základné informácie o technológii výroby replík

Základom pre výrobu kvalitných replík pravekej keramiky je dôsledné štúdium originálov pre získanie čo najväčšieho množstva informácií o ich výrobe. V priebehu niekoľkých tisícok rokov postupným tlakom hliny niektoré nádoby čiastočne stratili svoj pôvodný tvar, agresívne prostredie sťažilo čitatelnosť ich farebného dekoru a veľa nádob sa v dôsledku nedostatočného vypálenia rozpadlo.

Tieto a mnohé daľšie problémy sme museli vyriešiť skôr, ako sme pristúpili k výrobe. V období testov a skúšok sme museli nájsť správny výrobný postup, vhodnú hlinu, prírodné farbivá a techniku výpalu. Zistili sme, že vo väčšine prípadov sa teoretické informácie o výrobe pravekej keramiky nedali použiť a priamo počas výroby sme museli riešiť vzniknuté problémy.

Hlina
Predpokladali sme, že originály boli vyrábané z jedného druhu hliny. Po viacerých skúškach sme našli vhodnú hlinu v blízkosti Trenčína. Išlo o zbytok nevyťaženého ložiska v hĺbke 2m v blízkosti zaniknutej tehelne.

Farbivá
Pre farebný dekor používame prírodné farbivá, ktoré používali aj výrobcovia originálov. Čierna farba je grafit, červená hematit a ako biele farbivo používame hlinu bielej farby, alebo pastu z vápenca.

Povrchová úprava - leštený dekor
Keramika bez farebného dekoru sa leští jeden krát. Pre farebný dekor typický napríklad pre keramiku z Dunajskej Lužnej platí pravidlo, že nádoba musí byť leštená 2x. Prvým leštením sa vyrovnávajú všetky nerovnosti, zahladzujú sa stopy po modelovaní nádoby a tým sa pripravuje podklad pre nanesenie farby, druhý krát sa leští už samotná farba. Pri každej nádobe je veľmi dôležité odhadnúť správny čas leštenia. Nádoba musí mať primeranú vlhkosť. Veľké nádoby sa leštia postupne tak ako schnú. Rozhodujúca pre konečný vzhľad je technika leštenia. Na leštenie používame kamene a kosti. Rytý dekor robíme upravenými kosťami.

Vtláčaný dekor vzniká viacerými spôsobmi, podla techniky, akú použili výrobcovia originálov v rôznych historických obdobiach. Používali rôzne druhy materiálov – špagát, otlačky konárikov...

Vypalovanie keramiky

Pec
Na vypalovanie pravekej keramiky sme postavili repliku keltskej pece. Túto sme po 2 rokoch prevádzky zrušili, pretože bola príliž velká a práca s ňou bola fyzicky pre dvoch ľudí veľmi náročná. Keramiku sme v nej vypalovali na 900°C a bez problému sme dosiahli až teplotu 1200°C. V priebehu 2-3 rokov plánujeme postaviť novú repliku keltskej pece, ale menších rozmerov. V súčastnosti vypalujeme keramiku pôvodným postupom, ale v peci, ktorá nie je charakteristická pre obdobie praveku.

pred výpalom

po redukčnom výpale na teplotu 1200°C
rošt sa začínal taviť a kvapalnieť

Postup vypalovania v poľnej peci
Po dôkladnom vysušení uložíme nádoby do pece tak, aby ich otvory neboli otočené k priamemu ohňu. Podľa velkosti pece a keramiky, pec vyhrievame slabým ohňom 5-7hod. Tento čas je potrebné dodržať, aby sme dosiahli rovnomerné vyhriatie celého priestoru pece. Potom začneme postupne zvyšovať teplotu, až dosiahneme potrebnú teplotu. Podľa druhu a velkosti pece to trvá 10-15hod. Konečnú teplotu udržiavame v peci približne 1hod. V priebehu celého procesu výpalu treba dávať pozor na veľké výkyvy teploty v peci. Nesprávnou technikou prikladania sa môže teplota v peci v priebehu 2-3min. zvýšiť alebo znížiť až o 200°C. Ako palivo používame kombináciu bukového a smrekového dreva.

Pravekú keramiku pálime oxidačným aj redukčným spôsobom. Po oxidačnom výpale je keramika tehlovej farby. Pri redukcii v závere výpalu, podla intenzity redukcie dosahujeme farbu keramiky od bledo hnedej, až po čiernu. Pri vysokej teplote, až kovovo lesklú. Na redukciu používame borovicové drevo a čerstvé borovicové konáre s ihličím.

Na každej nádobe sa snažíme zistiť pôvodný spôsob tvarovania a ten potom použijeme pri výrobe repliky. Poznáme 3 základné postupy ich výroby. V období praveku hrnčiarsky kruh ešte nebol známy, a tak všetky nádoby z tohto obdobia sú ručne modelované. Malé nádoby boli vyrobené z jedného kusa hliny, postupným tvarovaním. Typickým príkladom tohto postupu je keramika Bukovohorskej kultúry (jaskyňa Domica). Pri modelovaní väčších nádob sme zistili 2 postupy. Na vytvorené dno nádoby postupne kládli hlinu v pásoch o šírke 3-5cm hrúbky 1-2cm ktoré spájali a takto postupovali až kým nevytvorili celú nádobu. Tento postup sa dá použiť len pri nádobách s jednoduchým tvarom.

Častejšie je používanie valčekovej technológie. Z hliny vytvorili valčeky o priemere 2-3 cm a ďalej postupovali ako v prvom prípade. Týmto spôsobom sa dajú vytvoriť aj veľmi atypické tvary, pretože váha novo pridanej hliny nie je taká veľká, aby nádobu deformovala. Prax ukázala, že podľa tvaru a velkosti nádoby treba vždy po pridaní niekoľkých riadkov hliny výrobu prerušiť a počkať až kým hlina čiastočne uschne. Tento postup bol použitý pri výrobe keramiky z Dununajskej Lužnej.

Po redukčnom výpale

800°C